Z malých prehier sa rodia veľké víťazstvá

Autor: Martin Barčík | 25.8.2014 o 14:39 | Karma článku: 5,34 | Prečítané:  971x

Horúci asfalt, sparný augustový deň a Čičmany stále v nedohľadne. Mám natrénované, idem v miernom tempe a šetrím sily. Čakám na otočku a predstavujem si cieľ v Rajci. Stále čakám na stret s africkým bežcom, ktorý by mal vyhrať. Kde je? „Sú ako vánok, prejdú okolo teba na štarte a zrazu zmiznú,“ povedal mi skúsený  maratónec a olympionik Peťo Tichý, ktorého som stretol v jednom žilinskom parku deň pred. Poradil mi, upokojil ma, k dobru pridal pár neuveriteľných zážitkov.

Vždy som sa snažil pravidelne behávať, ale väčšinou ma unavili monotónne kolečká na školskom dvore. Nuda a obdobie večných začiatkov. Až sa to zlomilo. Ocitol som sa na jednej zo zásadných životných križovatiek. Potreboval som si zlepšiť kondičku a prečistiť hlavu. Jedného dňa som vybehol na Vodné dielo a na nohách mi začali rásť krídla. Po mostík, po ostrov, k veľkému mostu – dookola. Prvých päť kilometrov, osem, desať, endorfíny šťastia. Tam a späť. Niekam odbehnúť a vrátiť sa. Alebo namiesto malých kolečiek veľké kolo – okruh. Aké jednoduché. Voda a stromy, v pozadí parašutisti letiaci zo Straníka, v diaľke tapeta Malej Fatry.
 
 „Ty nemáš šiltovku?“ spýtal sa ma Jano zo Sniny. „V tomto teple môžeš dostať úpal.“ Sedíme v telocvični v Rajci, pripravujeme sa. Komunita bežcov je kamarátska, všetci si tykáme. Môj nový známy je zhovorčivý sympaťák s tridsiatimi deviatimi zárezmi na maratónskom opasku. Začínal v osemdesiatych rokoch, v čase keď sa nosili trampky a bežci viac riešili beh ako športovú výstroj. „Šiltovka ma znervózňuje a na teplo som zvyknutý, nevadí mi.“ Ubezpečujem sa pred štartom, na teplomeri naskakujú tridsiatky, diváci sú v tieni nalepení na fasády domov.

Beháme celá rodina. S manželkou máme za sebou aj spoločný polmaratón. Neponáhľame sa, klusáme. Rozprávame sa, rodinné záležitosti preberáme v pohybe. Saška beží s nami kratšie trasy, na tie dlhšie si berie korčule alebo bicykel. Sme na čerstvom vzduchu a baví nás to.

Predo mnou sa objavil Afričan. Hrdé držanie tela, dlhý krok a ani náznak únavy.  Za ním auto a na jeho streche digitálna tabuľa s časomierou. Ja som na šestnástom kilometri a on sa už rúti do cieľa. Je mi strašne teplo. Tú šiltovku som si mal zobrať. Na osemnástom kilometri prišla prvá vážna kríza. Našťastie, ako rýchlo prišla, tak aj rýchlo odišla. Tabuľa Čičmany ma ešte viac upokojila. Vbieham pomedzi perníkové chalúpky s unikátnou geometriou, môjmu ťažko skúšanému mozgu napadne nejasná slovná hračka – cifra majstra Leonarda. Otáčam sa, koniec stúpania, ide sa späť .

Druhá kríza ma zastihla na dvadsiatom šiestom kilometri. Z hlboká dýcham a nasávam exkluzívny rajecký vzduch. Zvýšená dávka kyslíka zaberá, ale nie nadlho. Stroj spomaľuje otáčky, miestami prechádzam do chôdze. Nie som sám, chodcov pribúda, ale vzájomne sa hecujeme. „Dnes to akosi nejde, ale za sebou máme už dve tretiny,“ povzbudzuje ma ďalší bežecký matador.  S úžasom pozorujem energiu a vnútornú silu týchto borcov. Viacerí z nich sú už v pokročilom veku.

Keby som bol vojak v antickom Grécku a bežal z Marátonu do Atén, tak by sa naši nedozvedeli, že sme vyhrali na Peržanmi. Zhasol som na tridsiatom druhom kilometri. Točila sa mi hlava a kŕče v žalúdku som už nerozchodil. Koniec. Telo je dehydrované a trasie ním zimnica. Som sklamaný, unavený a cítim sa prázdny. Rajecký Maratón vyhral Elias Kiptum Maindi z Kene. Obdivujem ho. Tak ako aj všetkých ostatných, ktorí zdolali vzdialenosť 42,195 km.

Tento blog sa mi nepísal ľahko, ale chcel som sa podeliť o skúsenosť. Nevzdávam sa. V tejto chvíli si ešte lížem rany, ale pomaly začínam opäť trénovať. Čaká ma ďalší pokus. Verím, že z malých prehier sa rodia veľké víťazstvá.



 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?