Indiánska slza, cyklojazda a exkrementy

Autor: Martin Barčík | 26.9.2014 o 18:03 | (upravené 29.9.2014 o 23:30) Karma článku: 3,76 | Prečítané:  737x

Indián sa plaví na kanoe cez rieku, ktorá ústi do priemyselného prístavu. Breh je plný odpadkov. Na smutnej tvári Indiána sa objaví slza. „Vieš aj u nás v Kanade trvalo, kým sa ľudia začali šetrnejšie správať k svojmu prostrediu.“ Vysvetľoval mi môj učiteľ angličtiny. „Spot u nás zapôsobil okamžite, ale trvalo  niekoľko rokov, kým sa situácia zlepšila.“ Odvtedy som si na jeho slová častokrát spomenul. Naposledy pri cyklojazde.

Bol som pri tom, keď sa Žilina pripojila k európskej charte mobility. V meste po komplikovaných rokoch panovala ústretová atmosféra a zanietenci z občianskeho združenia Mulica začali popularizovať alternatívnu dopravu. Takto vznikla aj tradícia pravidelnej cyklojazdy, pri ktorej sa pelotón presúva z Hlinkovho námestia po cestách, kde zvyčajne dominujú autá. Tak tomu bolo aj tento rok.

Počas Dňa bez áut bola Žilina prepchatá autami. Možno bolo aj menej áut, ale na Košickej sa rekonštruovala križovatka a dopravné servisy hlásili búračku pri Dubnej Skale. Klasika – keď sa niečo stane v okolí Strečna, kolabuje celé mesto. Podvečer sa to upokojilo, ale na cesty sme vyrazili my, účastníci cyklojazdy. Organizátori kvôli cyklojazde blokovali niektoré cesty a vysvetľovali, čo sa deje a prečo. A čuduj sa svete, vodiči sa usmievali. Žiadne trúbenie a kyslé grimasy. Aj napriek tomu, že sa tešili a ponáhľali domov, zostali v pohode. Ocenili myšlienku.

Pred mojím panelákom som videl babičku s francúzskou barlou. Venčila ráno malého hafana, ktorý vykonával rannú potrebu. Po samotnom akte sa namáhavo zohla a nasadila si na ruku igelitové vrecko. Potom exkrement putoval do koša. Všímam si čoraz viac takýchto psičkárov. Ja viem, môžete namietať, že je aj veľa tých, ktorí na to kašlú. Ale ja mám pocit, že sa to rokmi mení. Osveta prináša úspechy.

Do tretice ešte jeden príklad. Môj belgický švagor sa ma pýtal, prečo sú chodci takí vystrašení, keď im pri priechode dáva prednosť. V jeho krajine sa chodci príliš nerozhliadajú, sú zvyknutí na zvýšenú pozornosť zo strany šoférov a idú naslepo. Ťažko sa mi na jeho otázku odpovedalo, ale myslím si, že aj v tomto smere sa pomaly menia zvyky na našich cestách. A nie je to len o vysokých pokutách a medializovaných nehodách, ale aj o “citrónoch a jablkách“, ktoré niekedy rozdávajú policajti počas prevencie.

Nuž svet sa mení. Indiáni už nesedia v kanoe, ale v kasíne, všeličo sa zopsulo a zhoršuje, ale sú aj pozitívne zmeny. Dejú sa pomaly, vďaka dobrým myšlienkam a aktívnym ľuďom, ktorí inšpirujú a menia svoje okolie. Treba ich pozorne počúvať, podporovať a nasledovať. A v tomto prípade je jedno, či ide o ekológiu, dopravu alebo psie exkrementy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?