Bol som pri tom, keď sa Žilina pripojila k európskej charte mobility. V meste po komplikovaných rokoch panovala ústretová atmosféra a zanietenci z občianskeho združenia Mulica začali popularizovať alternatívnu dopravu. Takto vznikla aj tradícia pravidelnej cyklojazdy, pri ktorej sa pelotón presúva z Hlinkovho námestia po cestách, kde zvyčajne dominujú autá. Tak tomu bolo aj tento rok.
Počas Dňa bez áut bola Žilina prepchatá autami. Možno bolo aj menej áut, ale na Košickej sa rekonštruovala križovatka a dopravné servisy hlásili búračku pri Dubnej Skale. Klasika – keď sa niečo stane v okolí Strečna, kolabuje celé mesto. Podvečer sa to upokojilo, ale na cesty sme vyrazili my, účastníci cyklojazdy. Organizátori kvôli cyklojazde blokovali niektoré cesty a vysvetľovali, čo sa deje a prečo. A čuduj sa svete, vodiči sa usmievali. Žiadne trúbenie a kyslé grimasy. Aj napriek tomu, že sa tešili a ponáhľali domov, zostali v pohode. Ocenili myšlienku.
Pred mojím panelákom som videl babičku s francúzskou barlou. Venčila ráno malého hafana, ktorý vykonával rannú potrebu. Po samotnom akte sa namáhavo zohla a nasadila si na ruku igelitové vrecko. Potom exkrement putoval do koša. Všímam si čoraz viac takýchto psičkárov. Ja viem, môžete namietať, že je aj veľa tých, ktorí na to kašlú. Ale ja mám pocit, že sa to rokmi mení. Osveta prináša úspechy.
Do tretice ešte jeden príklad. Môj belgický švagor sa ma pýtal, prečo sú chodci takí vystrašení, keď im pri priechode dáva prednosť. V jeho krajine sa chodci príliš nerozhliadajú, sú zvyknutí na zvýšenú pozornosť zo strany šoférov a idú naslepo. Ťažko sa mi na jeho otázku odpovedalo, ale myslím si, že aj v tomto smere sa pomaly menia zvyky na našich cestách. A nie je to len o vysokých pokutách a medializovaných nehodách, ale aj o “citrónoch a jablkách“, ktoré niekedy rozdávajú policajti počas prevencie.
Nuž svet sa mení. Indiáni už nesedia v kanoe, ale v kasíne, všeličo sa zopsulo a zhoršuje, ale sú aj pozitívne zmeny. Dejú sa pomaly, vďaka dobrým myšlienkam a aktívnym ľuďom, ktorí inšpirujú a menia svoje okolie. Treba ich pozorne počúvať, podporovať a nasledovať. A v tomto prípade je jedno, či ide o ekológiu, dopravu alebo psie exkrementy.
Indiánska slza, cyklojazda a exkrementy
Indián sa plaví na kanoe cez rieku, ktorá ústi do priemyselného prístavu. Breh je plný odpadkov. Na smutnej tvári Indiána sa objaví slza. „Vieš aj u nás v Kanade trvalo, kým sa ľudia začali šetrnejšie správať k svojmu prostrediu.“ Vysvetľoval mi môj učiteľ angličtiny. „Spot u nás zapôsobil okamžite, ale trvalo niekoľko rokov, kým sa situácia zlepšila.“ Odvtedy som si na jeho slová častokrát spomenul. Naposledy pri cyklojazde.